Fraunhofer LBF v Nemecku predstavil bio‑based PU penu OrganoFoam pre čalúnenie a matrace

Fraunhofer Institute for Structural Durability and System Reliability LBF v Darmstadte 1. októbra 2026 oznámil výsledok projektu OrganoFoam: flexibilnú polyuretánovú penu určenú pre čalúnenie, matrace a sedadlá, ktorá je podľa ústavu vyrobená primárne z bio-založených surovín. Tlačová správa uvádza podiel nad 90 % bio-based zložiek a zároveň tvrdí, že materiál má byť spracovateľný na existujúcich priemyselných zariadeniach. Stav technológie je však potrebné čítať opatrne: Fraunhofer opisuje laboratórne vyrábané penové bloky a demonštračnú pohovku, nie sériovo dostupný výrobok.

Podľa Fraunhofer LBF vznikla pena z bio-based polyolov a bio-based izokyanátov. Výskumníci tvrdia, že tieto komponenty sa bežne používajú skôr na povlaky než na flexibilné peny, preto pripravili vlastnú formuláciu, na ktorú podávajú patent. Materiál podľa zdroja nevyžaduje prírodné vlákna ako nosnú výstuž. Pri výrobe sa napení do blokov s hmotnosťou do osem kilogramov a po vybratí z formy sa mechanicky naruší, aby sa otvorila bunková štruktúra a zlepšila tvarová stabilita. Zdroj zároveň opisuje jemnopórovitú, prevažne otvorenú bunkovú štruktúru, ktorá má zodpovedať požiadavkám čalúnenia a matracov.

Najkonkrétnejší praktický údaj sa týka spracovania a porovnávacích testov. Fraunhofer uvádza, že partner Friedrich Platt GmbH dodané bloky rezal na existujúcom priemyselnom vybavení, lepil do väčších celkov a poťahoval bežnými čalúnnickými textíliami. Tlačová správa tiež hovorí o skúškach tvrdosti v tlaku a compression set testoch, ktoré mali potvrdiť konkurencieschopnosť voči fosílnej referenčnej pene. V UV starnutí podľa zdroja bežné peny po 100 hodinách zožltli a skrehli, zatiaľ čo OrganoFoam po 700 hodinách vykazoval len malé zafarbenie. To je však stále výsledok komunikovaný samotným výskumným pracoviskom, bez nezávislého externého overenia.

Pre výrobcov čalúnenia je podstatné najmä tvrdenie o kompatibilite s existujúcim vybavením, pretože naznačuje možnosť testovať nový materiál bez zmeny celej výrobnej linky. Zdroj ďalej menuje možné použitia aj mimo nábytku, napríklad v automotive, balení, stavebníctve či medicínskej technike. Tieto širšie aplikácie však zostávajú na úrovni deklarovaného potenciálu. V dostupnom podklade chýbajú údaje o cene, veľkosériovej výrobe, dlhodobej prevádzke v sérii aj o nezávislých skúškach mimo partnerov projektu. Preto ide skôr o výskumný výsledok s demonštrovanou spracovateľnosťou a laboratórnymi testami než o trhovo potvrdenú náhradu bežných PU pien.